PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Sú z austrálskeho Brisbane, existujú od roku 2006 a nie, nejde o bočný projekt PORTAL, kapela existovala ešte predtým, ako sa jej členmi stali Omenous Fugue a Ignis Fatuus. Ale sú tiež u lovcov totálnych morbídnych hrôz Profound Lore a nejaké styčné plochy by sa medzi oboma kapelami hľadať dali. Tou najzásadnejšou je asi to, že k štandardnému extrémnemu metalu majú jedni i druhí dosť ďaleko.
Keď som pred asi dvoma rokmi počúval debutový album IMPETUOUS RITUAL, po rozume mi dosť často chodilo to, že ak by bol v týchto šialených, vírivých hudobných plochách použitý BDM vokál napr. v štýle BRODEQUIN, mohli by IR úspešne bojovať o titul najdesivejšej deathmetalovej bandy na scéne, atmosféra nahrávky je naozaj z iného sveta, v Queenslande musí byť podnetné ovzdušie, keď tam vznikol takýto špecifický deathmetalový subžáner zhudobneného zakrádajúceho sa zla.
Zvukovo bol „Relentless Execution Of Ceremonial Excrescence“ kusom nie najľahšie stráviteľného hukotu, tam proste bolo treba pochopiť, že to má znieť a hrať takto, aby atmosféra nahrávky bola komplexná. Na novinke, vydanej 15. apríla, našli IR odvahu ísť ešte ďalej a „Unholy Congregation Of Hypocritical Ambivalence“ je skrátka besniace zahuhlané sonické delírium, valivé, husté, zadúšajúce tornádo, z ktorého vylovíte hlavne živelne udierajúce bicie, udávajúce tón barbarskému rituálu, apokalyptické zvonenie činelov a tak trochu divokým šialenstvom zapáchajúce gitarové vyhrávky a sóla.
Podkladové gitarové linky sú tak pol na pol v duchu starého priamočiareho rúhačského death metalu a nekompromisného, ľubozvučnou melodikou opovrhujúceho black metalu. Texty, písané zvláštnym, abstraktným a temným „portalovským“ štýlom prednáša zbierka pochmúrnych revaných, dosť často ťahavých vokálov, niekedy zlovestných, inokedy zúriacich, a občas sa ozve aj jedovatý výkrik z čias Satana vzývajúceho metalu 80. rokov, mne osobne sa na pár miestach vybavili dokonca Poliaci KAT.
Atmosféru tejto rúhavej hrôzy zosilnia na jednom mieste aj zvony, ktoré by v dnešnej dobe všade inde pôsobili ako zastarané klišé, a celkovo sa vyznenie novinky týchto Austrálčanov pohybuje na hranici „drone“ až tak, že pripomína už pár rokov zabudnuté tajomné projekty SAGRAMON a MOREHED TRIBES. Zvlášť od tých druhých som počul čosi, čo znelo ako nejaké zhudobnenie diania v jaskyniach akejsi vzdialenej nehostinnej a nepriateľskej planéty. IMPETUOUS RITUAL tento efekt dosahujú hraním mimoriadne barbarského metalu, ktorý bol kedysi zasvätený smrti, čomu je zasvätený dnes, radšej možno ani nechcem vedieť.
A aby sme tému queenslandského ultrazlobného hrôzometalu ukončili – je tu na to vhodná chvíľa –, povedzme si ešte čosi o GRAVE UPHEAVAL. Toto tajomné duo je – aké prekvapenie! – personálne prepojené s PORTAL aj IMPETUOUS RITUAL. Ak si myslíte, že to, o čom bola reč doteraz, je tak akosi maximum, o opaku vás presvedčí minuloročný dlhohrajúci hrobový debut. Názov nemá, skladby sa volajú 1. až 7., a máte pocit, že niekto vystrelil do vesmíru „Transcendence Into The Peripheral“ od death/doomového besu DISEMBOWELMENT, ktorý sa zrazil s rádiovým ryčaním Jupitera, cestou naspäť so sebou stiahol niekoľko atmosférických porúch a vrátil sa s cieľom premeniť poslucháča na rašelinu.
Netvrdil by som, že oproti tomuto znejú noví TEITANBLOOD ako NIGHTWISH, ale je fakt, že IMPETUOUS RITUAL za hranicu toho, čo je ešte v extrémnom metale všeobecne prijateľné, vykročili naozaj nebojácne.
8,5 / 10
Ignis Fatuus
- gitary, vokály
Omenous Fugue
- gitary
Typhon
- basgitara
Necros Craigos
- bicie
1. Verboten Genesis
2. Venality In Worship
3. Sentient Aberrations
4. Despair
5. Inservitude Of Asynchronous Duality
6. Womb Of Acrimony
7. Metastisis
8. Abhorrent Paragon
9. Blight
Iniquitous Barbarik Synthesis (2023)
Blight Upon Martyred Sentience (2017)
Unholy Congregation Of Hypocritical Ambivalence (2014)
Relentless Execution Of Ceremonial Excrescence (2009)
Datum vydání: Úterý, 15. dubna 2014
Vydavatel: Profound Lore Records
Stopáž: 48:25
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.